Cesta z Debouche sice trochu trvala, ale nakoniec ubehla skor ako sme ocakavali. Vsetko preto lebo sme stale cakali kym podla mapy dorazime do dedinky, kde si dame obednu pauzicku. Nuz realita bola ina, po ceste nic nebolo :-), dokonca aj jeden most chybal :-). Hm mapa z roku 2004 asi nie je uplne aktualna :-). Vdaka tymto nezrovnalostiam sme vynechali obed, dali sme snickers a ako dezert jeden kopec s prevysenim nieco cez 300metrov, na konci ktoreho bolo uz Dingbouche 4410m :-).

Ubytko sme vybrali podla odporucania z predoslej lodge. Ta dnesna sa vola Sherpa Land a je to lodge manzelovho brata zeny alebo nejake take rodinne prepojenie :-).

V dinning room nas vitala Shei a jej sprievodca Denis uz mastil karty s miestnymi kamosmi. Bol rad, ze nas vidi a hned pribehol pouradovat ubytko. Vysvetlil vztahy a hned sme mierili do rohovej izby s private toilet a cena za noc klesla z 500 na 250 rupii co je asi 2,5 USD :-).

Biznis bol hned uzavrety a po chvili sme v dinning room objednavali cesnakovu polievku a Momo ako nahradu za obed a na veceru paradny Dal bhat.

Po zapade slnka sme sa vsetci socializovali pri piecke. Tento krat nas bolo viacej, usmazeny japonsky chalanko, ktoreho sme po ceste stretli a vyzeral naozaj zle. Vysoka nadmorska vyska ho smazila za ziva. Dalej sme tu mali korejsku rodinku, po anglicky ani slovo, ale lady sme prelomili korejskou frazou ‚pekopa cuka sao‘ co v preklade asi znamena ‚zomieram od hladu‘ :-). Smiechu bolo tolko, ze ani nevadilo, ze si navzajom nerozumieme.

Po vecery sa ku kartovym hram okrem Shei pridal aj Andras. Chalanisko z Madarska, ktory sa sam vidal na cestu k EBC. Na cestovanie ma dva mesiace, Nepal a trochu Indiu. Jeho cielom je dorazit na EBC v den svojich narodenin, co bude o par dni.

Odrazu sme teda boli styria a hra bola omnoho veselsia :-). Vsetkych nas na druhy den cakal aklimatizacny den a tak sme sa podvecer pri kartach dohodli na spolocnom vylete.

Noc bola opat mraziva, teplota klesala na uroven okolo –20, vsetka voda do rana zamrzla na kamen.

Rano bolo narocne kvoli mrazu, pocasie bolo take vseljake, hmla, snezenie, vietor… Vsetci sme sa stretli v dinnig room a zhodli sa na narocnej prvej aklimatizacnej noci. Nikto z nas v noci nemohol spat, bolest hlavy, malo kyslika a dotoho zima… Ale usmev z tvari nam to nezobralo a po ranajkach sme sa vybrali na blizky kopec cca 4700m. Ten by nam mal privodit potrebnu aklimatizaciu na dalsi posun vpred.

Vylet bol super ;-), otrasne pocko a takmer ziaden vyhlad. Ale zas vo stvorke nam bolo veselo a tuto povinnu jazdu sme poslusne odslapali. S Mikim dokonca s malym bonusom o par desiatok metrov vyssie.

Vecer sme sa uz vsetci pripravovali na dalsi den a presun vyssie do Lobuche 4910 metrov. Posledne dva dni bolo dost skaredo a tak sa pri vecery pretriasali predpovede, tuzby, zelania, mudrosti starych materi a podobne. Vsetci sme ale chceli len jedno, aby bola rano modra obloha a svietilo slnko.

Vecer teda uz standardne karty :-). K nasej silnej stvorke sa pridal novy clen, Martin z Nemecka. Aktualne na ceste domov z Australie, no pred tym ako sa vrati, chce spravit nieco extremne na co bude hrdy a preto je tu na ceste k Everestu.

Po par hrach a horucom caji sme sa rozisli do svojich ladovych komnat motivovani na zajtrajsi den… A aky ten den bol zas v dalsom reporte…