Nedávny zážitok spojený so slovenskom sa mi spája so spomienkami na DNB hudobnú scénu… Nie preto, že by som si v sobotu večer odskočil na Slovensko, ale…

Nedelné ráno a spokojný takmer už 6 hodinový spánok zrazu pretrhnutý zvoniacim telefónom, v ktorom znie Raneho ešte triezvy hlas a v uchu sa mi chvejú bíty vychádzajúce z diery pod hradom. Vonku konečne takmer po týždni svietilo slnko a oči sa mi postupne rozlepovali. To už bol pri telefóne tuším Bombo :), tiež ešte znel triezvo… Snáď sa na slovensku stále pije :). Dali sme malý pokec, ktorý navnadil veselú náladu…

Po pár minútach nastalo v telefóne ticho a na stole som zbadal zelenú flašku s trochu teplým vyprchaným pivným mokom, ktorý som tam nechal o tretej ráno keď som sa zberal do postele. Čo tam po časopriestore, keď sa ide žúrovať tak sa ide žúrovať :).

Po zahnaní smedu prišiel čas na raňajky, po ktorých sme zas boli v Sydney a slnečný deň trval až kým sa nezotmelo… :)

K story síce nemám fotoreportáž, ale zato si možeš mrknúť novopridané fotky (cca z decembra):

1. http://deusko­.sk/…ex_index­.php?…[Bondi beach]
2. http://deusko­.sk/…ex_index­.php?…[Výlet so polužiakmi na Watsons bay]

Ak si niekto myslí, že v Sydney je teplo celý rok, tak je na velkom omyle. V meste síce nesneží, ale zopár kilometrov ďalej za mestom sa veselo lyžuje. Vonku je príjemných 15 stupňov-poobede, ale ráno človeku omŕzajú prsty na rukách (teda tým čo nepoužívaju rukavice).

Vonku je príjemných 15 a vnútri tiež… niečo ako tepelnú izoláciu tu velmi nepoužívaju a tak spíme pod dvoma perinami s natiahnutými hrubými ponožkami na nohách, dúfajúc, že táto zima rýchlo prejde…

Horúci čaj je náš kamarát a spolu sním si občas pozeráme fotky z uplynulého leta… Tož takto vyzerajú austrálske zvieratka predtým ako sa podejú na zimný spánok… http://deusko­.sk/…ex_index­.php?…[checkuj fot­ky]

Keďže leto a sním teplé dni sú v nedohladne, tak nám neostáva nič iné len si na chladné počasie a hlavné chladné noci priviknúť. Chvala bohu, že už aspoň máme opravené vykurovacie zariadenie a nemusíme spávať zabalení vo včerajších novinách xixi…

Anyway včerajšiu noc som strávil za barom v Gold members bare na Olympijskom štadióne, kde sa konal akýsi zápas medzi Austráliou a Juhoafrickou republikou. Nanešťastie som sa tam ocitol na nesprávnej strane baru a 6,5 hodiny namiesto príjmania drinkov som ich musel rozdávať. Drinky sa mi neušli a ani zápas som nevidel… tak snáď sa mi újde odškodné v podobe mrzkej mzdy :).

Keďže to bola prácička po týždni nič nerobenia, vďaka bohu za ňu a za každý mrzký dolár, ktorý za ňu utŕžim :). Opäť raz bude na chleba s maslom…

No a keďže som mal pár dni voľna, tak som popracoval na http://deusko­.sk/video/index­.php#…[video galérii] a prerobil som ju konečne do online pozeratelnej podoby. Pri tejto príležitosti som si mrkol videá z Korziky ako sme mrte dávali na bajkoch zjazdy waf… až mi behali zimomriavky po chrbte :). Keďže mám ešte nejaké videjká v zbierka, tak snáď sa mi újde nejaká ta chvíľka a podelím sa sními… :)

Zatial sem pripájam pár fotiek z dovolenky v Cairns, kde sme okrem krokodílej farmy boli obzriek Great Barrier Reef, kde sme dali potápanie a obzreli si koraly a rybičky z blízka…

http://deusko­.sk/…ex_index­.php?…[Checkuj fotky z CAIRNS]

Tak a konečne je to tu. Po takmer roku čakania sme sa dočkali a prišiel čas zbaliť handry, hrubé ponožky, rukavice, čapicu, šál, pyžamko a svetrík s velkým sobom alebo s iným oldschoolovym vzorom…

Sme ready vyraziť na Nový Zéland a okúsiť lyžiarské strediská a hlavne kvalitu zjazdoviek a snehu. Ruksaky napchaté po vrch su pripravené a opreté o stenu a nás čaká nedočkavý 5,5 hodinový spánok pred cestou na letisko. Po tom to už všetko pôjde rýchlo… lietadlo, pár hodin srandy, pristátie a pravá Zima, sneh a mráz :). Pomaly sme už aj zabudli na to aké to je… ale verím, že pri stavbe prvého snehuliaka si naše telá spomenú a prestanú sa obávať zimy :).

Tak či onak skypassy máme zabookované a ujo lanovkár sa veru má čoho obávať :). Na mieste vyúradujeme nejaké dosky, kvalitné namazané a pustíme sa do drvenia svahov ako sa patrí :). Mazať treba a nie len dosky :), nech nám nie je zima :).

Čo viac si môžeme želať? Snáď len veľa snehu, riadnu zimu a kvalitnú dosku… a niečo tuhuo nech nám je veselo :).

Checkuj linky:

• Mt Hutt Webcam
• Mt Hutt Info

Pred dvoma týždňami v nedeľu sme sa vrátili z 9 dňovej boardovačky na Novom Zealande. Let smerom tam prebehol veľmi hladko, niet ani divu, tuším som z neho väčšinu prespal :). Tak či onak prvé el košte z NZ hôr sme videli už z lietadla a veru bolo sa na čo pozerať.

Po pristáti nás čakalo úradovanie auta a obrovský nákup potravy na celý týždeň. Samozrejme sme si kúpili aj čo to na zahasenie smädu :). Predsa len sme šli na boardovačku a tá sa bez kvalitnej fľaštičky predsa nemôže ani začať ani skončiť, no ne ? ;).

Podvečer sme dorazili do Methvenu, ktorý je asi 10km od kopca kam sme takmer každé ráno vyrážali zdolávať zasnežené svahy. Ubytko bolo nad moje očakávania, dostatočné priestranné, vonku trampolína, kvalitné trávnaté tenisové ihrisko a hlavne okrúhly bazénik s horúcou vodou.

Ešte, že sme si zbalili plavky :), v ktorých sme pod rúškom tmy krytí teplotou tesne nad nulou prebiehali s pohárikom v ruke smer horúci kúpel. Snáď nás nik nevidel a hlavne nepočul ;) hehe. Tak či onak bolo veselo a snáď aspoň jedna foto bude vhodná na zverejnenie :).

Ale späť ku krásam tejto vzdialenej krajiny. Musím povedať, že Nový Zealand bol pre mňa veľkým prekvapením v tom najlepšom zmysle. Čo to som o ňom čítal a videl aj kopec rôznych fotiek, počul rôzne rozprávania… ale fakt je ten, že realita bola ďaleko lepšia a hlavne krajšia.

Ak si budeš pozerať fotky a budú sa ti páčiť, tak ver, že v skutočnosti je to tam ďaleko krajšie :). Problém Nového Zealndu je, že sa nedá nafotiť v reálnej kráse. Takže… treba sa tam len vybrať a pozrieť si ho na vlastné oči.

Inak aby bolo jasné kde sme to presne boli, tak boli sme na južnom ostrove pri meste Christchurch. Asi 150km odtiaľ je malé mestečko Methven, pri ktorom je kopec Mt Hutt (2180m). A práve na ten sme každé ráno vyrážali za snehom a boardovaním. Počasie nám maximálne vyšlo a vraj sme mali veľké šťastie. Pretože vraj tam bývajú dosť často búrky, silný vietor a pod., kvôli čomu býva aspoň 2 krát do týždňa celý areál uzavretý.

Celých 9 dní nám však svietilo slniečko, obloha bola modrejšia ako kdekoľvek inde a všetko naokolo bolo zelené a posypané bielymi ovečkami, kravičkami a srnkami… Sneh bol len od cca 1000m vyššie, kde bola teplota +-0 stupňov a dole bolo okolo +20 (večer tesne nad nulou). Úplny raj na Zemi :).

Na svahoch sme sa samozrejme vybláznili ako sa patrí. Začali sme najprv len tak zľahka, aby sme zistili či to ešte vieme… a keďže nám to veru šlo :), tak sme si to užívali pri každej jazde a každom jumpe… Hehe konečne som sa naučil trochu jumpovať na snowboarde ;), nedávam síce žiadne 360tky (zatial), ale lietanie vzduchom mi už celkom ide. Nie že by mi lietanie predtým nešlo hehehe kto si pamätá môj prvý jump zachytený na videu vie o čom hovorím ;).

Anyway, boardovacie podmienky tam naozaj boli na vysokej úrovni, bolo dostatok rôznych rámp, rejlov, jumpov a prirodzených miest na robenie pakárni. Takže srandy sme si užili kopec. Síce sme domov prišli podaktorí s narazenými ramenami a zápästiami, s modrinami na zadku, ale to patrí k tomu :). Aspoň vieme, že sme tam naozaj boli a že zem je tam tvrdá ako všade inde :).

Teraz sme už zase späť v Sydney a žijeme tu náš (ne)reálny život. Chcel som napísať, že sme späť v reálnom živote, ale to už ani neviem čo je :) – chvála bohu. Tož čaká nás ešte pár týždňov tvrdej práce, treba ešte ušetriť zopár mrzkých dolárov a potom… Potom pokračujeme v ceste ďalej…

Cestovné plány sú veľké, ale pozitívne je, že kamkoľvek sa pohneme, tak to bude stále bližšie domov :). Avšak nemení to nič na tom, že Nový Zealand pre nás stále ostáva neprebádaným kontinentom a budeme sa tam musieť skôr či neskôr vrátiť. Teraz aspoň vieme, že sa to naozaj vyplatí…

Píše sa rok 2007, mesiac Október a deň 4.

Takto pred rokom sme opúšťali svoje rodisko, svoj domov, svoje rodiny, kamarátov, svojich vlkov a mačky…

Jeden rok utiekol ako voda. Na jednej strane je to relatívne krátky čas a na druhej… neuveriteľne dlhý. 365 dní, 8760 hodín, 525 600 minút kde každú sekundu sa niečo udeje… Prešli sme toho relatívne dosť, zažili veľmi veľa, možno viac ako budeme schopní niekomu povedať, či napísať. Na našej ceste sme zažili hlavne slnečné dni, ale aj daždivé dni, niekedy svietilo slnko a pršalo zároveň, také boli aj naše pocity a nálady, naše zážitky a skúsenosti. A keďže slnko ráno vždy vyjde, tešíme sa z každého dňa na našej ceste, nech prinesie čokoľvek… lebo aj škaredý deň ma svoje čaro a treba sa z neho vedieť tešiť a možno aj poučiť :).

Nezabúdame odkiaľ sme prišli… Petržalka a Karlovka rulez ! :) ani na to, kto stojí na našej strane cesty.

Takto pred rokom sme ráno stáli na Furdekovej a lúčili sa s rodinou, obe mamdy stáli so slzami v očiach a dali nám posledné požehnanie pred cestou.

Pamätáme tiež kto prišiel:

• člen rodinného klanu Monsignore Maťo, ktorý prežíva so mnou, s nami, každú „cestu“, cestu, či expedíciu… :) Respect!
• člen posvätného tria, člen klanu, vlk Cigi, dal nám tučné zbohom, aby sa k nám mohol opäť pridať – 5.Novembra v Kambodži – vidíme sa tam brácho ;).

Vieme, že nás doma podporujú a my ich:

• Petržálsky klan vlkov: Ifa, Bombo, P€dri, Cigi, Miki, Cuco, Rastik, Hordo…
• Fight Club: Msg Maťo, Msg Erick, Msg Peťo…
• Friends: vYctor, ROMAN a Andri, SupeRoMan, BalecStarec, Rudie a Cíferský kráľ, Sangria, Maťo-šenkvice… a mnoho ďalších :)

Po roku teda otáčame cestu smer Domov… ale predtým, chceme ešte zažiť pár dobrodružstiev, pozrieť sa na miesta kam sa už možno nedostaneme a nájsť nejaké tie životné pravdy a odpovede…

Vieme, že to nebude ľahké, a po ceste sa toho budeme musieť veľa naučiť, ale jedno už vieme a to, že problém nájdenia odpovedí na nezodpovedané otázky tkvie v nájdení otázok na tieto nevypovedané odpovede. ;)

Btw: „Keď naprší a uschne“ nie je hlúposť, ale fakt, ktorý sa môže stať a ktorý sme zažili :).

Takže… ak si prišiel až sem, tak je čas opäť ísť… :)