Lietadlom sme zo Singapuru odchádzali pohodlne o desiatej doobeda. Konečne sa nám darí trošku ubrať z plynu. Singa bol totiž časovo náročný, program sme mali nabitý a za štyri dni sme sa takmer nezastavili.

Sedíme v lietadle a tešíme sa na pláž, na pivko pri západe slnka, na more, ale aj na hotel z bazénom xixi :). V lietadle máme kopec času a tak preberáme vybrané hotelíky a guesthousy. Prirodzene vyberáme z kategórie Midrange :) (heh asi prvýkrát v histórii), chceme klímu a bazén, prípadná palmovo banánová záhradka môže byť ;).

Po asi dva a pol hodinovom lete pristávame na Bali, konečne sme tu. Vyšli sme z príletovej haly, vonku bolo príjemne slnečno, vlhko a príjemných asi 34 stupňov :). Jáááj… kde sa tu asi vybavujú klimatizované taxíky? :)

Prvé kroky
Istý chlapík nás nasmeroval do okienka, kde sa objednávali taxíky. Samozrejme všetko regulované, pevné ceny, potvrdenky a sadzby podľa lokalít. Žiadne ojeby, ceny v celku prijateľné, nebol dôvod obchádzať systém. O chvíľu už pri nás stál náš šofér, do kufra sme mu šupli naše bagle, checkol náš lístoček a vyrazili sme smerom na pláž. Ale nie na Kuta beach, ale hneď na tú ďalšiu. Kuta je centrum nočného života a pláž hneď za ňou je trošku viac tichšia. Volá sa Legian Beach a tam sme smerovali.

Pre informáciu tieto dve pláže sú vlastne jedna dlhá pláž :), akurát prvá polovica sa volá Kuta Beach a tá druhá Legian :). Vzájomné vzdialenosti sú +- 500 metrov, takže celá pointa nezostávania na Kuta beach bola v tom, aby sme nebývali v centre nočných barov. Predsa len v bare sa nebýva, do baru sa chodí ;).

Po chvíľke úradovania sme narazili na celkom slušný hotelík. Príjemný štandard, celkom pekné izby s klímou a v strede záhradky sa vynímal bazénik s vlastným barom ;). Recepčná mamina bola mrte vtipná a po pár vtipoch a úradovacích formalitách :D sa nechala ukecať na dobrú cenu ;) a tak sme si tľapli :). Btw noc nás tu spolu vyšla asi na 29 EUR aj s raňajkami :).

Po nasťahovaní sme vyrazili na poznávaciu pochôdzku :). Šli sme smerom na pláž, ktorá bola asi 5 minút pešo. Po ceste sme checkli ešte jedno ubytko a bolo tiež super. Cena a štandard boli také isté, akurát mali väčší bazén a väčšiu záhradku. Tož nabudúce sa pôjdeme pre zmenu ubytovať sem ;).

Mrkli sme si pláž a vyrazili na obed. Natrafili sme na príjemnú reštiku, dalibali sme si chladené pivko, pretože bolo neskutočné teplo :). Dosť veľa reštík a nie len hotelových tu majú svoje bazény, kde každý hosť sa môže samozrejme okúpať, zaplávať alebo len tak sa schladibaliť, úžasné. K pivku sme si dali potom ešte jedno a tuším aj niečo jesť sme si objednabali :D. Dal som si vyprážané ringy z kalamára v strúhanke spolu s domácou miestnou „tatárskou“, fakt vymakané, o tej omáčke Miki sníva dodnes :). Mikiho jedlo ako vždy netreba komentovať, všetci predsa vieme, že neje nič iné ako kura, kura a kura, ktoré preňho predstavuje vrchol ku®linárskeho zážitku. Tak ale ako sa vraví, sto ľudí, sto chutí… Miki je len jeden a ušla sa mu z tých sto chutí len tá kuracia, nuž… :D

Anyway po dobrom jedle sme ešte omrkli okolie a šli sa trošku opaľovať na pláž. Pláž bola fakt dlhá a aj dosť široká. Pôsobilabali na mňa dosť Austrálsky. Malibali tu aj záchranárov, plavčíkov a vyhradené zóny z dohľadom pre nesurferov. Vlny bolibali veľké, prúd silný, fakt ako v Austrálii na Bondi alebo Coogee či Maroubra beach ;). Akurát voda tu bola naozaj príjemne teplučká ;).

Po poobednom intenzívnom plážovaní :), sme sa vydalibali späť do hotela. Pomaly sa začalo stmievať a s prichádzajúcim večerom a večerou prichádzal aj čas na aklimatizačný balidrink a odhalenie tajomstiev tohto veselého miesta ;).

Za tmy sme sa s Mikim vydali úzkymi uličkami nájsť romantické miesto pre našu prvú spoločnú večeru na tomto krásnom a romantickom ostrove :). Miki je zarytý „romantik“ a tak naša večerná prechádzka nemal konca kraja :P. Po hodine a pol sme stále kráčali vysvietenými uličkami, uhýbali sa ľuďom a hľadali to „správne“ miesto. Obišli sme pár snobárničiek, či lacných miestnych nadlabárni, ale akosi sa nám nič z toho nepozdávalo. Niežeby sme boli nároční, ale miestna ponuka nebola úplne v súladne s našími romantickými predstavami, či zvyklostiami nadobudnutými z iných ázijských ciest. Nakoniec sme vytrápení a uchodení zapadli do snobskej ázijsko-talianskej reštiky neďaleko pláže. Z tej sme si asi hodinu predtým robili srandu, že takú snobáreň nemusíme :). Nuž ale čo čert nechcel… Mikimu bolo treba „akože“ na WC a tak som ho pozval dnu… ;)

Sklamanie
Trošku sme boli prekvapení z toho, že priamo na pláži nie sú žiadne reštaurácie, to trochu uberá na romantike tohto miesta. Pláž je totiž po celej dĺžke oddelená od budov a mesta múrom a cestou pre auta. Nepôsobí to nijak zvlášť rušivo ani tragicky, ale večer to proste chýba, šum vĺn, oceánsky vánok, či piesok pod nohami…

Nakoniec sme sa v tejto snobskej reštike fakt dobre najedli. Dali sme si riadnu taliansku pizzu :) a bola fakt vynikajúca, k tomu pivko a boli sme vysmiati :).

Čo si kto nemyslí
Teraz si určite pomyslíš, že na čo sme sa trepali na Bali do Indonézie, keď si dávame pizzu v Talianskej reštike :D hehe… možno to znie smiešne, ale treba si uvedomiť, že Kuta Beach je dovolenková oblasť zo všetkým čo k tomu patrí. Nájdeš tu reštaurácie všetkých svetových kuchýň, McDonald, Pizza Hut, či Auzzie BBQ. Talianská patrí medzi tie „vybranejšie“ a drahšie a hľadať tu niečo „reall“ domáce je niečo podobné, ako hľadať ozajstnú slovenskú kuchyňu v centre Bratislavy. Ok, možno je to trochu ľahšie pretože v BA pravá slovenská reštika vôbec nie je :).

Osudové osmičky
S plnými brušiskami, sme sa potom vydali na ďalší romantický pochod. Odhodlaní dlho sa nemotať sme sa rozhodli zapadnúť do prvého baru s dobrou hudbou a bez ukričaných Auzzies. S čím sme ale nerátali bola drobná zachádzka kvôli ATM. V reštike sme totiž oplieskali všetku hotovosť :P a tak sme boli nútení dať si malú zachádzku. Darmo dnes nám tie prechádzky boli asi súdené. Po ceste sa dosť rozfúkalo a nad hlavami nám strašili mračná. Vo vzduchu bolo cítiť dážď a ako predzvesť búrky začali padať drobné kvapky. Z ATM sme hop šup vybrali potrebnú hotovosť na pivko a vtedy sa rozpršalo. V snahe pred dažďom rýchlo ujsť, sme sa schovali pod najbližšiu strechu, kde sme chceli prečkať úvodnú prietrž. Postávali sme pri tmavom skle a v tom sa vedľa nás otvorili tmavé dvere, z poza ktorých na nás blikali svetlá a šíril sa vábivý, dunivý zvuk hlbokých basov :).

Club 88
Nechceli sme ísť dnu, aj preto, že tu vyberali celkom vysoké vstupné a chceli sme len počkať kým prestane pršať. Dážď však neustával a tak slovo dalo slovo a o chvíľu sme boli zadarmo s pečiatkou na ruke rovno pri bare :D. Nuž čo, snobská večera, snobský bar :).

Ako to už býva, zábava tu neviazla a hlavne okolo nás nie :). Darmo, ukážte mi bar a ja vám ukážem ako to má na ňom vyzerať :D. S barmanmi sme boli hneď kamoši, happy hour sme si nechali „trošku“ predĺžiť :) a profesionálne sexi dancers tancovali na barovom pulte. Miki objednával drinky jeden za druhým a tak naše účtovníctvo utŕžilo poriadnu ranu :D. Nuž ale, rozhodne to stálo za to :), minimálne tie B52 :).

Deň po !
Druhý deň sme strávili viac menej pri hotelovom bazéne :). Z izby do bazénu sme to mali asi 2 metre, ťažká pohoda. Zahájil som tu dovolenkové opaľovanie, aby som nevyzeral ako lego postavička s opálenými rukami, hlavou a nohami od kolien nižšie :). V bazéne bol aj bar ;) a kúsok vedľa hotelová reštika. Využili sme teda full service služby a mali sme veru všetkého dostatok :). Popri tom som šolíchal knižku a plánoval program na ďalší deň. Nechceli sme tu ostávať zbytočne veľa dní. Bolo to tu síce super, ale vedeli sme, že to pravé nás čaká až za hranicami tohto komerčného miesta.

Poobede sme šli na pláž trošku to tu zdokumentovať a obzrieť s foťákom v ruke. Záver dňa sme sa rozhodli stráviť podľa zaužívaných tradícií čakaním na západ slnka :). Rozhodne to stálo za to a neobišlo sa to bez humoru a tradičného sunset beer :).

Medzičasom sme úradovali nasledujúci deň, ktorý sme mali v pláne stráviť objavovaním pamiatok a tradícii južnej časti ostrova. Tie sú tak trochu roztrúsené a ideálnym spôsobom ako sa k ním dostať je požičať si motorku. Dá sa to absolvovať aj lokálnymi autobusmi, čo je lacný spôsob, ale veľmi náročný na čas a organizáciu. Ďalšou alternatívou, pre ktorú sme sa rozhodli my, je zostaviť si plán a prenajať si na celý deň auto so šoférom. Nás to vyšlo spolu na cca 33 EUR, klimatizované auto, vlastný šofér, vlastný plán, žiaden časový stres, žiadni iní ľudia, žiadne obmedzenia.

Večeru sme si dali v zaujímavej reštike s terasou na poschodí. Robili tu super seafood basket a pre Mikiho zahrdúsili kura ;). Po dobrej papke sme sa vydali na večernú prechádzku ;). Aby nám lepšie trávilo, tak sme navštívili bar s dobrou muzikou a chladeným Bitang beerom :). Dnes ale len tak striedmo, žiadne veľké pitie, žiadne B(ali)52 ani magic club 88. Ráno vyrážame za poznaním…

Na výlete
Ráno sme pekne vstali, dali si hotelové raňajky s kávičkou a ovocím. O deviatej sme už sedeli v aute a rozhodli sme sa začať deň tradičným balinézkym divadlom a tradičnými tancami. Musím však povedať, že je to jedná z vecí, ktorú naozaj netreba absolvovať, rozhodne nie za peniaze. Znie to lákavo, ale naozaj je to vyslovene nezáživné, nudné a neatraktívne. Robené len s úmyslom zarobiť a nie ukázať tradície. Po tanečnom zážitku :) sme šli trošku ďalej, do centrálnej časti polostrova Bukit, konkrétne obzrieť Garuda Wisnu Kencana Cultural Park. Na tomto mieste sa totiž nachádza zatiaľ ešte nekompletná budúca najväčšia socha na svete znázorňujúca Lorda Wisnu sediaceho na mýtickom operencovi Garuda. Socha má byť 150 metrov vysoká a 64 metrov široká. Zatiaľ sú z nej postavené len niektoré časti, ktoré sú v parku rozmiestnené na rôznych miestach. Ale aj tie sú svojou veľkosťou ohromujúce.

Odtiaľ viedli naše kroky na pláž Dream Land, kde sme si dali chutný obed. Dobre najedení a oddýchnutí sme z pláže vyrazili na sever, západne od mesta Denpasar ku chrámu Pura Tanah Lot. Ten je považovaný za jeden z najdôležitejších a najuctievanejších morských chrámov zasvätený kňazovi Nirartha, ktorý pochádzal z ostrovnej ríše Majapahit. Podľa legendy sa na ostrov Bali preplavil z Javy na liste zo stromu chlebovníka a bol uctievaným vysokopostaveným kňazom s magickými schopnosťami.

Toto miesto bolo naozaj úžasné, krásne a hlavne pôsobilo mysticky a spirituálne. Je to miesto, ktoré je opradené množstvom legiend, ktoré má svoju históriu, dušu a vyvoláva skutočný rešpekt.

Po tomto spirituálnom zážitku, sme svoje očistené duše opäť zaviedli do lona chamtivosti, materializmu a pôžitkárstva. Slnko už zapadlo a skončil aj tento neuveriteľný deň. Ocitli sme sa späť v hoteli, neďaleko Kuta Beach. Rozhodli sme sa, že tu už viac nechceme zostať a že druhý deň sa vydáme za ďalším poznaním…

Rozlúčkový večer
Pod rúškom tmy sme vyrazili na večeru. Po úžasnom dni sme túžili po obyčajnom jedle a priestore, ktorý by nás viac spájal s okolím. Na konci našej uličky kde sme bývali, na jej rohu kde sa krížili cesty, bola malá reštaurácia, pri ktorej sme sa zastavili. Každý deň sme okolo nej chodili, vyzerala nenápadne a bola relatívne blízko a preto nás až tak nelákala. No dnes sme sa pri nej zastavili, pozreli menu, ktoré znelo celkom vábne. Neboli sme však úplne presvedčení, trošku nerozhodne sme tam stáli a v tom na nás z otvorenej terasy, kde boli stoly otočené tak, že hostia sedeli tvárou do ulice, prehovoril chlapík presvedčivým tónom, že je to tu fakt dobré a niet nad čím váhať. Zahnal tým našu nerozhodnosť a vošli sme…

Jedlo bolo naozaj vynikajúce. Z chlapíka sa vykľul austrálsky 50tnik na niekoľkotýždňovej dovolenke. Spoločne sme pozorovali ľudí chodiacich cez ulicu, križovatku a pri pivku trošku konverzovali. Kým nám priniesli jedlo na stôl, tak sme sa stihli podozvedať pár zaujímavých historiek, pokecať o tom kto kde bol a zažil a podobne. Zaujímavou vecou napríklad bolo, že chlapík bol s Cairns (severovýchod Austrálie) a že je preňho lacnejšie odletieť na dva týždne na Bali, ako byť dva týždne doma alebo nebodaj ísť na dovolenku v rámci Austrálie. Vtipné na tom je, že Cairns je na pobreží, podnebie, pláže a všetko ostatné je tam veľmi podobné ako na Bali :), vtip je ale v tom, že dovolenkou na Bali vlastne šetrí peniaze :). Tomu vravím dokonalý paradox, na ktorom sme sa všetci dobre pobavili :). Raz by som aj ja chcel ísť na dovolenku, z ktorej keď sa vrátim, tak budem mať viac peňazí ako keby som ostal sedieť doma :).

Medzičasom nám priniesli jedlo a ďalšie pivko. Jedlo bolo naozaj výborné a pivko tiež. Kým sme my jedli, tak ku chlapíkovi sa pridala jeho známa. Tiež Auzzie ;), vyzerala byť v jeho veku. Keď sme sa neskôr dozvedeli, že má 35 rokov, tak sme skoro odpadli. Po pár pivkách sa k nám pridal aj miestny chalanko, ktorý sa staral o naše pohostenie (hostinský :)). Rozoberali sme rôzne témy, vtipné i vážne. Niekde v tom, Auzzie ženská nachvíľu zmizla a vrátila sa s fľašou JeamBeemu, že či také pijeme :). Nuž jeden spoločenský sme si dali ;) a ako slušne vychovaní mladí muži s petržky ;), sme ich pozvali na niečo veselšie, importované v našich ruksakoch priamo zo Slovenska :). Miki odbehol na hotel a po chvíli sa rozbehla ochutnávka. Hostinský tiež preukázal tradičnú pohostinnosť a doniesol flašku Araku, čo je na Bali tradičný alkohol. Niečo ako u nás borovička, ale 100× horšie :D. A tak sme sa všetci družne pozývali, nalievali jeden druhému, ochutnávali a debatovali o chutiach, histórii, ale aj zážitkoch a podobne. Ani neviem kde tu zrazu medzi nami boli aj nejaký Japonci a jeden Ruský mladý pár. Medzinárodný pitný festival ako sa patrí :). Zábava rozhodne neviazla, debatovalo sa, spievalo aj tancovalo. Dokonca aj Miki vo veľkom debatoval :). Hostinský bol z nás nadšený a sľúbil nám, že keď sa vrátime z ciest okolo Bali, tak posledný večer pre nás vystrojí špeciálny rozlúčkový žúr :). Naša malinovica mu tak chutila, že nám ani neúčtoval posledných pár piviek, vraj sú naňho, lebo keď on môže piť našu malinu, my môžeme piť jeho pivo :). Úžasné :).

Zábava trvala asi do tretej ráno, všetci sme už boli celkom vysmiati, fľašky boli prázdne a nás tlačila myšlienka ranného odchodu… Toto je naša posledná noc na juhu ostrova, ráno treba skoro vstávať. Hostinský s kamošmi, ale nevyzerali, že sa pôjde spať a tak nás zobrali na nočnú motojazdu :). Nakoniec sme skončili niekde pred nejakým „redclub“, kam sa nám veru nechcelo, keď už, tak račej by sme šli do osvedčeného Club 88 :). A tak sme chalankov ukecali nech sa s nami odvezú tam. Nakoniec nás aj odviezli, klub však už chvalabohu zatvárali :) a nadišiel čas ísť na hotel. Pozdravili sme ešte barmanov s 88, ktorí sa mrte tešili, že nás vidia :). Rozlúčili sme sa aj s nimi záverečným drinkom a pobrali sa kade ľahšie… spať do vlastných postelí. Koniec koncov, ráno nás čaká dlhá cesta na opačnú, severnú stranu ostrova a ešte sa treba poBALIť :).

Tož dobrú noc Bali…